Voľakedy dávno, v mestečku Dráčikovo, bolo to v časoch, keď mačky muchy ešte nechytali, bývala aj jedna slávna mucha. Volala sa mucha Puk. Táto mucha to vám bol taký miestny rozhlas, pretože lietala po okolí, všetko videla a všetko počula a klebety roznášala krížom-krážom. A to, že videla, to vám je namojveru pravda, lebo jedno oko muchy sa skladá tuším z milióna ďalších malých očiek.
Jedného rana sa mucha Puk rozhodla zalietať si po okolí a zistiť čo nové sa prihodilo. Vyletela z postieľky a vtom bum do okna. Nevšimla si, že okno je zatvorené. Skúsila to ešte raz a druhý raz a výsledok bol stále rovnaký - bum do skla. "No toto nie je dobre", hovorí si mucha, "tuším budem musieť zaletieť k očnému lekárovi." Očný lekár Koloman Kokta býval neďaleko, a keď sa muche konečne podarilo vyletieť malou škárkou pri dverách z príbytku, už bzukotala v ordinácii pána Kolomana. "Čočočo si prapraješ mumucha?" spýtal sa pán doktor. "Niečo sa mi porobilo s očami, dnes som ledva vyletela z domčeka, miesto jedného okna som videla veľa okien, miesto jedných dverí veľa dverí." Doktor Kokta si vzal obrovskú lupu a pozerá na jedno oko muchy, potom na druhé. Dumá, ba čosi aj popod nos mrmle a vtom: "Tvoj problém mumucha je v tom, žeže si krátkozraká. Nanasadím ti oookuliare a bubude po probléme." Ako povedal, tak i spravil. Muche nasadil okuliare. No to vám bolo čosi. Mucha videla všetko dvakrát možno aj viac väčšie. Doktor bol obrovský, lampa vedľa neho ešte väčšia, a čo bolo najhoršie aj tá žiarovka v tej lampe bola obrovská. A žiaroviek, hlavne svietiacich sa muchy boja najviac, pretože si o ne popália krídelká. Mucha lietala ako splašená po ambulancii až tu zrazu okuliare jej spadli. A už bolo zasa všetko normálne. "Asi tototo nebola správna diagnóza," povedal doktor a zamyslel sa. Nakoniec povedal: "Vieš mucha, ty si vlastne škuškuľavá, ty mámáš strašne veľa oočí a každé to ooko pozerá zo zvedavosti inde. To sa asi liečiť nenedá. Musíš si na to zvyknúť?"
Vidíte teda deti, čo sa môže stať, keď je niekto zvedavý a chce všetko vidieť? Potom každé oko pozerá iným smerom, každé ucho načúva niečo iné... Nuž čo dodať, odvtedy si muchy obzerajú všetko zblízka a všetko si radšej ohmatkajú. Máme my len veľké šťastie, že muchy nemajú toľko uší ako očí. To by potom vyzerali ako lietajúci ventilátor.
Jana Koníková